Oblačnosť a počasie

Oblačnosť a počasie

Ovplyvňuje našu každodennú činnosť, neustále sledujeme predpoveď a cez to všetko o tom my, laici vieme tak málo. Porozprávajme deťom o počasí a oblačnosti aspoň niečo, aby mali základný prehľad.

 

 

Obsah:

Úvod

1. druhy mrakov a popis

2. od jasna po zamračené

3. od bezvetria po armageddon

4. Zaujímavosti

 

Zažili ste niekedy situáciu, keď z vrcholu hory pozeráte na modrú oblohu a pod vami sa rozprestiera oblačnosť, ako keby do údolia niekto vylial obrovské množstvo mlieka? Jedinečný zážitok, ktorý doprajem každému turistickému oddielu, avšak dobrý vedúci by mal vedieť ako takýto fenomén vzniká. Rozprávanie o počasí a jeho zvláštnych prejavoch môže byť vítaným obohatením činnosti.

Na túto tému nepotrebujeme špeciálnu výbavu, jej využitie je pre činnosť s deťmi len obmedzené. Môžeme však využiť fantáziu a zapojiť napríklad klasickú detskú hru, pri ktorej v tvare oblakov rozoznávame rôzne predmety. Môžete rovnako vyskúšať zaujímavý fyzikálny jav zvaný superchladná voda (opis v kapitole Zaujímavosti). Podľa poňatia odporúčame pre vek od 10 rokov najmä ako doplnok outdoorových aktivít. Poznávaním počasia, jeho predpovede a druhov oblakov rozvíjame základný rozhľad.

 

1. druhy mrakov a opis

Oblačnosť delíme na desať základných druhov (tie sa potom ešte delia na poddruhy ale tým sa v článku venovať nebudem)

(obrázok zo stránky wikipedia.org)

V našich zemepisných šírkach sa prejavy počasia najčastejšie objavujú vo výške do 12 km, kde začína byť Zemská atmosféra natoľko riedka a chladná, že neumožňuje tvorbu oblačnosti. V iných oblastiach nie je zriedkavosťou búrkový mrak siahajúci aj do výšky 15-16 km.

Zapojme fantáziu a pri výlete nie len správne určme tvar oblakov ale aj každý nech povie, čo mu daný mrak pripomína. Ak túto aktivitu spravíme na konkrétnu tému, ešte viac podporíme detskú fantáziu.

 

Opis jednotlivých druhov oblakov:

1.Cumulus – v preklade “kopa” alebo “kopovitá oblačnosť

 

2.Stratocumulus – základňa býva vo výške do 2 000 m, v zime spôsobuje zatiahnutú oblohu, v letnom období sa mraky zhlukujú do menších oblakov a hovoríme im “mraky pekného počasia”. Dážď z tohoto typu mraku je nepravdepodobný. Jedná sa o nízku oblačnosť s jednotnou základňou (všetky mraky sú v rovnakej výške) v pomerne úzkej vrstve.

 

 

3.Altocumulus – tzv. vysoká kopa je oblačnosť vyskutujúca sa vo výške 2000 m (polárne oblasti) až 6000 m (rovníkové oblasti). Stredne vysoká oblačnosť. Niektoré Altokumuly môžu byť búrkové. Veľmi ľahko sa mýlia s oblačnosťou cirrus.

 

4.Cirrocumulus – veľmi vysoká oblačnosť pozostávajúce z ľadových kryštálikov, prípadne super-chladnej vody. Výška základne je 6 – 12 000 metrov. Nevrhajú tieň. Môžu sa vyskytovať nad oblakmi v strednej alebo malej výške.

 

5.Cumulonimbus – väčšinou búrkový mrak s vertikálnym vývojom (presahuje všetky vrstvy od najnižšej po veľmivysokú oblačnosť) často až do výšky 20 km. Charakteristický znak je dážď, búrka, krupobitie, vo väčších výškach (prípadne v zimnom období) sneženie. Krásne tvarované strašidelné tmavé mraky, ktorých príchod sprevádza hrmenie a blesky sú najčastejšie tohoto typu.

Niekedy nie je vidieť samostatne, ale je sprevádzaný rozsiahlou oblačnosťou typu Cumulus. 

 

6. Stratus – v preklade sloha. Jedná sa o prevažne nízkopoložený mrak, ktorý môže ležať na zemi. V tom prípade hovoríme o hmle. Môže z neho mrholiť avšak nie intenzívne pršať alebo snežiť.

 

7.Nimbostratus – nízkopoložený dažďový oblak typu sloha vo výške do 3 000 m. Tento druh oblačnosti vyvoláva dlhotrvajúci dážď alebo sneženie. Jeho nízka základňa môže spôsobovať, že vrcholky kopcov sú v oblakoch. Ak jeho teplota nepresahuje -10°C, skladá sa z vodných kvapočiek a vrchná časť z ľadových kryštálov. Spôsobuje dážď alebo sneženie, ktoré sa pred dopadom na zem roztopí na dážď. Ak jeho teplota je -20°C, celý môže byť z ľadových kryštálov a spôsobuje sneženie. Na prednej strane nimbostratu môže pred sebou tlačiť búrkové systémy, ktoré predchádzajú dlhodobému dažďu a ochladeniu.

 

8.Altostratus – Väčšinou súvislá oblačnosť pokrývajúca väčšinu alebo celú oblohu, často bez výraznejšej štruktúry. Možno vidieť Slnko a Mesiac s nejasnými obrysmi.  Vyskytuje sa v strednej hladine od 2 do 6 000 m. a môže byť o hrúbke do 3 000 metrov. Často sa jedná o rozsiahlu oblačnosť o šírke/dĺžke aj niekoľko 100 km.

 

9.Cirrostratus – Vysoká a tenká oblačnosť bez štruktúry. Nevrhá tieň, môže pokrývať celú oblohu. Zrážky nevznikajú.

 

10. Cirrus – Vzniká v oblastiach s veľmi nízkou teplotou okolo -40 až -50°C a je tvorený výlučne z ľadových kryštálikov. Cirus vzniká ako posledný, je však prvým oblakom ohlasujúcim približovanie frontu. Vyskytuje sa aj v atmosférach iných planét (napr. Mars a Neptún).

 

 

2. od jasna po zamračené

Určite ste v predpovedi počasia počuli, že bude “oblačno” alebo “takmer jasno” alebo “polojasno”. Intuitívne chápeme význam týchto slovných spojení, avšak v meteorológií majú svoju presnú definíciu:

 

označenie podiel oblohy pokrytý oblakmi
jasno 0/8
takmer jasno 1/8
malá oblačnosť 2/8 – 3/8
polojasno / polooblačno 4/8
oblačno 5/8
veľká oblačnosť 6/8
takmer zamračené 7/8
zamračené 8/8

 

3. od bezvetria po armageddon

Vietor je pohybujúci sa vzduch. Jeho pohyb vzniká pri vyrovnávaní tlaku medzi oblasťami s nižším a vyšším atmosférickým tlakom. Rovnako ako oblačnosť aj vietor má svoje presné označenia a popis. Uvádzame rozdelenie pohybu vzduchu podľa Beaufortovej stupnice:

 

stupeň rýchlosť vetra v km/h pomenovanie úkaz na mori úkaz na súši
0 0-1 bezvetrie zrkadlová hladina dym stúpa kolmo nahor
1 1-5 vánok hladina sčerená, bez peny slabý pohyb dymu a lístia
2 6-11 slabý vietor drobné vlnky šelest lístia, vietor citelný na tvári
3 12-19 mierny vietor väčšie vlnky s ostrými vrcholmi pohyb menších zástav a vetiev
4 20-28 dosť čerstvý vietor malé vlny s penou vietor dvíha prach a papier, 
5 29-38 čerstvý vietor dlhšie vlny s penou listnaté kry sa hýbu v smere vetra
6 39-49 silný vietor väčšie vlny so spenenými vrcholmi vietor hýba silnými konármi, použitie dáždnika je obtiažne
7 50-61 prudký vietor veľké vzduté vlny, vietor odfukuje penu vietor pohybuje celými stromami, chôdza proti vetru je obtiažna
8 62-74 búrlivý vietor vysoké vlny, vietor strháva hrebene vĺn lámu sa konáre, chôdza proti vetru nie je možná
9 75-88 víchrica vysoké vlny, hustá pena,  zo stromov sa odlamujú konáre, zo striech padajú škridle, menšie škody na budovách
10 89-102 silná víchrica veľmi vysoké vlny, hustá pena väčšie škody na budovách, vyvrátenés stromy
11 103-117 mohutná víchrica extrémne vysoké vlny, pena odletuje v smere vetra rozsiahle materiálne škody
12 118-133 orkán (hurikán, tajfún, cyklón) extrémne vysoké vlny, hustá pena všade v ovzduší ničivé účinky, odolávajú iba najsilnejšie stromy. prevrátené autá, kamióny.

 

4. Zaujímavosti

Prechladená voda – fyzikálny jav, kedy voda môže za istých okolností dosiahnuť teplotu nižšiu ako je jej teplota tuhnutia. Jedna sa väčšinou o veľmi čistú vodu, v ktorej sa po dosiahnutí bodu tuhnutia kryštáliky ľadu nemajú okolo čoho vytvoriť (vyčšinou sa tvoria okolo tuhých častíc a následne okolo už existujúcich kryštálov). Podarilo sa dokázať existenciu prechladenej vody o teplote okolo -40°C aj keď len v malých kvapôčkach o rozmere do 0,01 mm. Bežná je teplota kvapiek okolo -5°C. Dôkaz o superchladnej vode môžeme vidieť v podobe námrazy na stromoch, budovách, stĺpoch po mrazivej a veternej noci.

Prechladenú vodu dokážeme pri troche šťastia vyrobiť aj my s použitím obyčajnej mrazničky a stolovej vody kúpenej v obchode (nesmiete ju však otvoriť). To je zároveň aj typ na zaujímavý fyzikálny pokus s deťmi.

 

Inverzná oblačnosť – je zaujímavých úkazom vyskytujúcim sa najmä na jeseň alebo v zime. Je to jav, kedy vzduch v najnižšej vrstve atmosféry pri zemi je chladnejší ako vo vrstve vyššie (na horách). Jav je sprevádzaný nízkou oblačnosťou, dotýkajúcou sa zeme, ktorej horná úroveň je pod úrovňou vrcholkov hôr. 

Šťastlivci, ktorí práve v tom momente sú na turistike vo vyšších polohách môžu vidieť nádherné scenérie ako na obrázku nižšie.

(autor fotografie MartinSinko, fotky.sme.sk)

 

Zvláštny druh oblakov – je Undulatus asperatus. Je veľmi zriedkavý (info z roku 2020: naposledy zaznamenaný v roku 2009), väčšinou z nich neprší a vzniká po búrkach, kedy silný vietor vo vyšších vrstvách formuje spodný okraj oblačnosti do rôznych tvarov. Do atlasu mrakov bol pridaný v roku 2006 (posledná revízia bola z roku 1951).

Obrázky oblakov na stiahnutie *.ZIP

 

Viac informácií:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Oblak

https://www.nun.sk/terminologia_O.htm

Napíš komentár